Jánovo evanjelium

Prológ

1Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. 2Ono bolo na počiatku u Boha. 3Ním vzniklo všetko a bez neho nevzniklo nič z toho, čo jestvuje. 4V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. 5A to svetlo v tme svieti, ale tma ho nepohltila. 6Od Boha bol poslaný človek; volal sa Ján. 7Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby všetci prostredníctvom neho uverili. 8On nebol svetlom, ale prišiel vydať svedectvo o tom svetle. 9Bolo tu pravé svetlo, čo osvecuje každého človeka, to prichádzalo do sveta. 10Bol vo svete a svet ním vznikol, ale svet ho nespoznal. 11Do svojho vlastného prišiel, ale jeho vlastní ho neprijali. 12Tým však, čo ho prijali a veria v jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi; 13tí, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z telesnej žiadosti, ani z vôle muža, ale z Boha. 14To Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami a my sme videli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. 15Ján vydal o ňom svedectvo a volal: „To je ten, o ktorom som povedal: ‚Ten, čo prichádza po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.‘“ 16Z jeho plnosti sme my všetci prijali, a to milosť za milosťou. 17Zákon bol totiž daný skrze Mojžiša, no milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. 18Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boží, ktorý je v lone Otca, nám ho zjavil.

Očistenie chrámu

13Blížila sa židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. 14V chráme našiel tých, čo predávali dobytok, ovce a holuby, i peňazomencov, čo tam sedeli. 15Urobil si z povrazov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal mince a poprevracal stoly 16a tým, čo predávali holuby, povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte tržnicu z domu môjho Otca!“ 17Tu si jeho učeníci spomenuli, že je napísané: Horlivosť za tvoj dom ma stravuje. 18Židia mu na to povedali: „Aké znamenie nám ukážeš, že to smieš robiť?“ 19Ježiš im odpovedal: „Zbúrajte tento chrám a ja ho za tri dni postavím.“ 20Židia však hovorili: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“ 21No on hovoril o chráme svojho tela. 22Keď vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že to hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré Ježiš povedal.

Ježiš a Nikodém

1Medzi farizejmi bol jeden človek, volal sa Nikodém, bol to popredný muž medzi Židmi. 2On prišiel v noci k Ježišovi a povedal mu: „Rabbi, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha, lebo nikto nemôže robiť také znamenia, aké robíš ty, ak nie je s ním Boh.“ 3Ježiš mu odpovedal: „Amen, amen, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“ 4Nikodém mu povedal: „Ako sa môže narodiť človek, keď je starý? Či môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa?“ 5Ježiš odpovedal: „Amen, amen, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. 6Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. 7Nečuduj sa, že som ti povedal: ‚Musíte sa znova narodiť.‘ 8Vietor veje, kam chce; počuješ jeho hlas, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.“ 9Na to mu Nikodém odpovedal: „Ako sa to môže stať?“ 10Ježiš mu odpovedal: „Ty si učiteľ v Izraeli a toto nevieš? 11Amen, amen, hovorím ti: O tom, čo vieme, hovoríme, a čo sme videli, o tom vydávame svedectvo, ale vy neprijímate naše svedectvo. 12Ak neveríte, keď vám hovorím o pozemských veciach, akože uveríte, keď vám budem hovoriť o nebeských? 13Nik nevystúpil do neba, jedine ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka. 14A ako Mojžiš vyzdvihol hada na púšti, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, 15aby každý, kto v neho verí, mal večný život. 16Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. 17Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby ho spasil. 18Kto verí v neho, nie je odsúdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Božieho Syna. 19Súd je v tom, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia milovali väčšmi tmu než svetlo, lebo ich skutky boli zlé. 20Veď každý, kto robí zle, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo. 21Kto však koná pravdu, ide na svetlo, aby sa ukázalo, že jeho skutky sú vykonané v Bohu.“

Ježiš a Samaritánka

1Keď sa Ježiš dozvedel, že farizeji počuli, ako získava a krstí viac učeníkov než Ján, 2hoci Ježiš sám nekrstil, ale jeho učeníci, 3opustil Judsko a odišiel znova do Galiley. 4Musel však prejsť cez Samáriu. 5Dostal sa tak do samaritánskeho mesta menom Sychar, blízko pozemku, ktorý dal Jákob svojmu synovi Jozefovi. 6Tam bola Jákobova studňa. Ježiš bol ustatý z cesty, a tak si sadol k studni. Bolo okolo šiestej hodiny. 7Tu prišla žena zo Samárie nabrať si vody. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ 8Jeho učeníci totiž odišli do mesta nakúpiť potravu. 9Žena Samaritánka mu na to povedala: „Ako to, že ty, Žid, žiadaš odo mňa, Samaritánky, aby som sa ti dala napiť?“ Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. 10Ježiš jej na to povedal: „Keby si vedela o Božom dare a kto je ten, čo ti hovorí: ‚Daj sa mi napiť!‘, ty by si požiadala jeho a on by ti dal živú vodu.“ 11Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká; odkiaľ teda vezmeš tú živú vodu? 12Si azda väčší, ako náš otec Jákob, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on, jeho synovia i jeho dobytok?“ 13Ježiš jej povedal: „Každý, kto pije z tejto vody, bude opäť smädný. 14Kto sa však napije z vody, ktorú mu dám ja, nikdy nevysmädne. Ale voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ 15Žena mu povedala: „Pane, daj mi tej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť po vodu.“ 16On jej povedal: „Choď, zavolaj si muža a príď sem!“ 17Žena mu odpovedala: „Nemám muža.“ Nato jej Ježiš povedal: „Správne si povedala: ‚Nemám muža;‘ 18lebo si mala piatich mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.“ 19Žena mu odpovedala: „Pane, vidím, že si prorok. 20Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, ale vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa mu treba klaňať.“ 21Ježiš jej odpovedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. 22Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, pretože spása je zo Židov. 23Ale prichádza hodina — a už je tu —, keď praví ctitelia budú sa klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Veď aj Otec hľadá takýchto ctiteľov. 24Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa klaňať v Duchu a pravde.“ 25Žena mu povedala: „Viem, že prichádza Mesiáš, nazývaný Kristus; keď príde on, všetko nám oznámi.“ 26Ježiš jej povedal: „Ja som to — ten, čo sa rozpráva s tebou.“ 27Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou, ani jeden však nepovedal: „Čo od nej chceš?“ alebo: „Prečo sa s ňou rozprávaš?“ 28Žena tam nechala svoj džbán, odišla do mesta a hovorila ľuďom: 29„Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som urobila! Nebude to Mesiáš?“ 30Vyšli teda z mesta a prišli k nemu. 31Medzitým ho učeníci prosili: „Rabbi, jedz!“ 32On im však povedal: „Ja mám jesť pokrm, o ktorom vy neviete.“ 33Tu si hovorili učeníci medzi sebou: „Vari mu niekto priniesol jesť?“ 34Ježiš im povedal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, čo ma poslal, a dokonať jeho dielo. 35Vari nehovoríte i vy sami: ‚Ešte štyri mesiace a príde žatva?‘ Hovorím vám, zdvihnite oči a pozrite na polia, že sa už belejú k žatve! 36Žnec už dostáva mzdu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa rozsievač aj žnec spolu radovali. 37Lebo v tomto má pravdu príslovie: ‚Jeden rozsieva a druhý žne.‘ 38Ja som vás poslal žať to, na čom ste nerobili. Iní sa namáhali a vy ste vstúpili do ich práce.“ 39Mnohí Samaritáni z toho mesta uverili v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som urobila.“ 40Keď teda prišli k nemu Samaritáni, prosili ho, aby ostal u nich. Ostal tam dva dni. 41A ešte omnoho viac ich uverilo pre jeho slovo. 42A žene povedali: „Veríme už nie preto, čo si povedala; veď sme sami počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.“

Ježiš — sudca a darca života

19Ježiš im povedal: „Amen, amen, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Lebo čo robí Otec, to podobne robí aj Syn. 20Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí. A ukáže mu väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali. 21Lebo ako Otec kriesi a oživuje mŕtvych, tak aj Syn oživuje, koho chce. 22Veď Otec nikoho ani nesúdi, lež celý súd odovzdal Synovi, 23aby si všetci ctili Syna, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal. 24Amen, amen, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života. 25Amen, amen, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť. 26Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby aj on mal život sám v sebe. 27A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka. 28Nečudujte sa, že prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas 29a tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život, kým tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie. 30Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem, a môj súd je spravodlivý, pretože nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.

Ježiš — chlieb života

22Na druhý deň si zástup, čo zostal na druhej strane mora, všimol, že tam bol iba jediný čln a že Ježiš nenastúpil do člna so svojimi učeníkmi, ale že učeníci odišli sami. 23Prišli aj iné člny z Tiberiady blízko k miestu, kde jedli chlieb po tom, čo Pán dobrorečil. 24Keď zástup videl, že tam nie je ani Ježiš, ani jeho učeníci, nastúpili aj oni do člnov, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. 25Keď ho našli na druhej strane mora, povedali mu: „Rabbi, kedy si sa sem dostal?“ 26Ježiš im odpovedal: „Amen, amen, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. 27Neusilujte sa o pominuteľný pokrm, ale o pokrm, ktorý zostáva pre večný život a ktorý vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.“ 28Oni mu povedali: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ 29Ježiš im odpovedal: „Toto je Boží skutok, aby ste verili v toho, ktorého on poslal.“ 30Na to mu povedali: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? 31Naši otcovia jedli mannu na púšti, ako je napísané: Dal im jesť chlieb z neba.“ 32Ježiš im povedal: „Amen, amen, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva ten pravý chlieb z neba, 33pretože Boží chlieb je ten, čo zostupuje z neba a dáva svetu život.“ 34Oni mu povedali: „Pane, vždy nám dávaj tento chlieb!“ 35Ježiš im odpovedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nebude hladovať a kto verí vo mňa, nebude smädný. Nikdy. 36No povedal som vám, že hoci ste ma videli, neveríte. 37Všetci, ktorých mi dáva Otec, prídu ku mne, a toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem. 38Veď som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. 39A vôľou toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nikoho z tých, čo mi dal, ale aby som ich vzkriesil v posledný deň. 40Veď to je vôľa môjho Otca, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.“ 41Tu Židia reptali proti nemu, pretože povedal: „Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba,“ 42a namietali: „Vari to nie je Ježiš, syn Jozefov, ktorého otca a matku poznáme? Ako to, že teraz hovorí: ‚Zostúpil som z neba‘?“ 43Ježiš im odpovedal: „Nešomrite medzi sebou! 44Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň. 45U Prorokov je napísané: Všetci budú poučení od Boha. Každý, kto počul Otca a dal sa ním poučiť, prichádza ku mne. 46Nie že by niekto bol videl Otca; Otca videl iba ten, kto je od Boha. 47Amen, amen, hovorím vám: Kto verí, má večný život. 48Ja som chlieb života. 49Vaši otcovia jedli mannu na púšti a pomreli. 50Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. 51Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Ak niekto je z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ 52Nato sa začali Židia medzi sebou hádať a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?“ 53Ježiš im povedal: „Amen, amen, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. 54Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. 55Veď moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. 56Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom. 57Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. 58Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“ 59To povedal, keď vyučoval v synagóge v Kafarnaume.

Ježiš — svetlo sveta

12Potom k nim Ježiš znova prehovoril: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“ 13Farizeji mu však povedali: „Ty sám svedčíš o sebe; tvoje svedectvo nie je pravdivé.“ 14Ježiš im odpovedal: „Hoci sám svedčím o sebe, moje svedectvo je pravdivé, pretože viem, odkiaľ som prišiel a kam idem. Vy však neviete, odkiaľ prichádzam, ani kam idem. 15Vy súdite podľa tela, ja nesúdim nikoho. 16Ak však súdim, môj súd je pravdivý, pretože nesúdim sám, ale so mnou i Otec, ktorý ma poslal. 17Aj vo vašom Zákone je napísané, že svedectvo dvoch ľudí je pravdivé. 18O sebe svedčím ja a svedčí o mne aj Otec, ktorý ma poslal.“ 19Nato mu povedali: „Kde je tvoj Otec?!“ Ježiš odpovedal: „Nepoznáte ani mňa, ani môjho Otca. Keby ste poznali mňa, poznali by ste aj môjho Otca.“ 20Tieto slová povedal pri pokladnici, keď učil v chráme. A nikto ho nechytil, lebo ešte neprišla jeho hodina.

Uzdravenie slepého od narodenia

1Ako šiel, zbadal človeka slepého od narodenia. 2Jeho učeníci sa ho opýtali: „Rabbi, kto zhrešil, že sa narodil slepý? On, či jeho rodičia?“ 3Ježiš odpovedal: „Ani on, ani jeho rodičia nezhrešili, ale stalo sa to preto, aby sa na ňom zjavili Božie skutky. 4My musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň; prichádza noc, keď nik nemôže pracovať. 5Kým som na svete, som svetlo sveta.“ 6Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, potrel mu ním oči 7a povedal mu: „Choď, umy sa v rybníku Siloe,“ čo v preklade znamená Poslaný. Odišiel teda, umyl sa a šiel vidiaci. 8Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, povedali: „Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?“ 9Jedni vraveli: „Je to on!“ Druhí hovorili: „Nie je, ale mu je podobný.“ On sám povedal: „Ja som to!“ 10Opýtali sa ho teda: „Ako to, že sa ti otvorili oči?“ 11On odpovedal: „Človek menom Ježiš urobil blato, potrel mi oči a povedal: ‚Choď k Siloe a umy sa!‘ Šiel som teda, a keď som sa umyl, začal som vidieť.“ 12Opýtali sa ho: „Kde je ten človek?“ Odpovedal: „Neviem.“

Ježiš — Dobrý pastier

7Ježiš im znova povedal: „Amen, amen, hovorím vám: Ja som dvere k ovciam. 8Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. 9Ja som dvere. Kto vojde cezo mňa, bude spasený. Bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. 10Zlodej prichádza, len aby kradol, zbíjal a hubil. Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere. 11Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoj život za ovce. 12Nájomník a ten, kto nie je pastier a ovce nie sú jeho, keď vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká. A vlk ich chytá a rozháňa. 13Veď on je len nájomník a nezáleží mu na ovciach. 14Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa. 15Ako mňa pozná Otec, aj ja poznám Otca a svoj život dávam za ovce. 16Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť. Budú počúvať môj hlas a bude jedno stádo a jeden pastier. 17Otec ma preto miluje, že dávam svoj život, aby som ho opäť prijal. 18Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa ho prijať. Taký príkaz som dostal od svojho Otca.“ 19Pre tieto slová zasa nastala roztržka medzi Židmi. 20Mnohí z nich hovorili: „Je posadnutý a šalie. Čo ho počúvate?“ 21Iní zasa namietali: „To nie sú reči posadnutého. Môže azda démon otvárať oči slepým?“

Grécki prozelyti chcú vidieť Ježiša

20Niektorí z tých, čo prišli na sviatky vykonať poklonu Bohu, boli Gréci. 21Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: „Pane, chceme vidieť Ježiša!“ 22Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to šli povedať Ježišovi. 23Ježiš im povedal: „Prišla hodina, aby bol oslávený Syn človeka. 24Amen, amen, hovorím vám: Ak pšeničné zrno, ktoré padne do zeme, neodumrie, zostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. 25Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život na tomto svete nenávidí, zachová si ho pre večný život. 26Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje, a kde som ja, tam bude aj môj služobník. Ak mi niekto slúži, toho Otec poctí.

Nové prikázanie

31Keď Judáš vyšiel, Ježiš povedal: „Teraz je oslávený Syn človeka a Boh je oslávený v ňom. 32A keď je v ňom oslávený, aj Boh ho oslávi v sebe a oslávi ho čoskoro. 33Deti, už len krátko budem s vami. Budete ma hľadať, ale ako som povedal Židom, aj vám teraz hovorím: Kam ja idem, tam vy nemôžete ísť. 34Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali; ako som ja miloval vás, aby ste sa aj vy navzájom milovali. 35Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku jeden k druhému.“

Ježiš — cesta, pravda a život

1„Nech sa vám srdce neznepokojuje! Verte v Boha, verte aj vo mňa! 2V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám azda povedal, že vám idem pripraviť miesto? 3Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. 4A cestu, kam idem, poznáte.“ 5Tomáš mu povedal: „Pane, nevieme, kam ideš. Ako môžeme poznať cestu?“ 6Ježiš mu povedal: „Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. 7Ak ste ma spoznali, budete poznať aj môjho Otca. Odteraz ho už poznáte a videli ste ho.“ 8Ozval sa Filip: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí!“ 9Ježiš mu povedal: „Filip, toľký čas som s vami a nespoznal si ma? Kto videl mňa, videl aj Otca. Ako to, že teraz hovoríš: ‚Ukáž nám Otca!‘? 10Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám od seba, ale Otec, ktorý zostáva vo mne, koná svoje skutky. 11Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne! Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte! 12Amen, amen, hovorím vám, že aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi 13a urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby Otec bol oslávený v Synovi. 14Keď ma budete o niečo prosiť v mojom mene, ja to urobím.

Prisľúbenie Ducha Svätého

15Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. 16A ja budem prosiť Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby bol s vami až naveky — 17Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď zostáva pri vás a bude vo vás. 18Nenechám vás ako siroty, prídem k vám. 19Ešte máličko a svet ma už viac neuvidí. Ale vy ma uvidíte, pretože ja žijem, aj vy budete žiť. 20V ten deň spoznáte, že ja som vo svojom Otcovi a vy ste vo mne a ja vo vás. 21Kto prijal moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto mňa miluje, toho bude milovať aj môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“ 22Júda — no nie ten Iškariotský — sa ho opýtal: „Čo sa stalo, Pane, že sa chceš dať poznať nám, a nie svetu?“ 23Ježiš mu odpovedal: „Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať. A prídeme k nemu a urobíme si u neho príbytok. 24Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otca, ktorý ma poslal. 25Toto som vám povedal, kým som ešte s vami. 26No Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás naučí všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril. 27Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale ja vám ho dávam, nie ako svet dáva. Nech sa vám srdce neznepokojuje a neľaká. 28Počuli ste, že som vám povedal: ‚Odídem a prídem k vám.‘ Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že idem k Otcovi, pretože Otec je väčší ako ja. 29Povedal som vám to teraz, prv ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane. 30Už vám nebudem veľa hovoriť. Prichádza totiž knieža tohto sveta. Nič vo mne mu nepatrí. 31Aby svet poznal, že milujem Otca, robím tak, ako mi prikázal Otec. Vstaňte, poďme odtiaľto!“

Ježiš — pravý vinič

1„Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. 2Každú ratolesť na mne, ktorá neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá prináša ovocie, čistí, aby prinášala viac ovocia. 3Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. 4Zostaňte vo mne a ja vo vás. Podobne ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak nezostane na viniči, tak ani vy, ak nezostanete vo mne. 5Ja som vinič a vy ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia, pretože bezo mňa nemôžete nič urobiť. 6Ak niekto nezostáva vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia do ohňa a zhoria. 7Ak zostávate vo mne a ak aj moje slová zostávajú vo vás, proste, čo len chcete, a stane sa vám. 8Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a že sa stávate mojimi učeníkmi. 9Ako si mňa zamiloval Otec, tak som si zamiloval aj ja vás. Zostaňte v mojej láske! 10Ak budete zachovávať moje prikázania, zostanete v mojej láske, ako aj ja som zachoval prikázania svojho Otca a zostávam v jeho láske. 11Toto som vám povedal, aby moja radosť bola vo vás a aby vaša radosť bola úplná. 12To je moje prikázanie, aby ste sa milovali navzájom tak, ako som vás miloval ja. 13Nikto nemá väčšej lásky ako ten, čo svoj život kladie za svojich priateľov. 14Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem. 15Už vás nenazývam sluhami, pretože sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca. 16Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste šli a prinášali ovocie, aby vaše ovocie zostávalo, a aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene. 17Prikazujem vám, aby ste sa navzájom milovali.

Ježišova veľkňazská modlitba

1Keď to Ježiš povedal, zdvihol oči k nebu a hovoril: „Otče, prišla hodina; osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba. 2A ako si mu dal moc nad každým telom, tak nech on dá večný život všetkým, ktorých si mu dal. 3A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného, pravého Boha i toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista. 4Ja som ťa oslávil na zemi tým, že som dokonal dielo, ktoré si mi dal vykonať. 5A teraz ty, Otče, osláv ma u seba slávou, ktorú som mal pri tebe, skôr ako povstal svet! 6Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Boli tvoji, dal si ich mne a zachovali tvoje slovo. 7Teraz spoznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba; 8lebo slová, ktoré si dal ty mne, odovzdal som im, oni ich prijali a spoznali v pravde, že som vyšiel od teba a uverili, že si ma ty poslal. 9Prosím za nich. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. 10A všetko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje a ja som v nich oslávený. 11Už viac nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe. Svätý Otče, zachovávaj ich v tvojom mene, ktoré si mi dal, aby boli jedno ako my. 12Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal. Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo. 13Teraz idem k tebe a toto hovorím vo svete, aby mali v sebe moju radosť, a to úplnú. 14Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, pretože nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. 15Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred zlým. 16Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. 17Posväť ich v pravde; tvoje slovo je pravda! 18Ako si ma ty poslal do sveta, tak som ich aj ja poslal do sveta. 19A posväcujem sa pre nich, aby aj oni boli posvätení v pravde. 20Neprosím však len za nich, ale aj za tých, ktorí skrze ich slovo uveria vo mňa; 21aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, si vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet veril, že si ma ty poslal. 22A slávu, ktorú si dal mne, dal som ja im, aby boli jedno, ako sme my jedno — 23ja v nich a ty vo mne, aby boli tak dokonale jedno, aby svet poznal, že si ma ty poslal a zamiloval si si ich tak ako mňa. 24Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja; aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, pretože si ma miloval ešte pred stvorením sveta. 25Spravodlivý Otče, svet ťa nepoznal, ale ja som ťa poznal a aj títo poznali, že si ma ty poslal. 26Ohlásil som im tvoje meno a ešte ho ohlásim, aby v nich bola láska, ktorou si ma miloval a aby som ja bol v nich.“

Ježišova smrť

28Potom, keďže Ježiš vedel, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Som smädný!“ 29Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda špongiu nasiaknutú octom na yzopovú palicu a podali mu ju k ústam. 30Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané!“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha. 31Pretože bol prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby dal ukrižovaným polámať nohy a sňať ich, aby ich telá nezostali na kríži v sobotu, lebo na tú sobotu pripadal veľký sviatok. 32Prišli teda vojaci a polámali nohy prvému i druhému, čo boli s ním ukrižovaní. 33Keď však prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, nepolámali mu nohy, 34ale jeden z vojakov mu prebodol kopijou bok, odkiaľ hneď vyšla krv a voda. 35Ten, čo to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu — aby ste aj vy verili. 36Stalo sa to preto, aby sa splnilo Písmo: Kosť mu nebude zlomená. 37A zasa inde Písmo hovorí: Uvidia, koho prebodli.

Zjavenie Ježiša učeníkom

19Večer, v ten istý prvý deň po sobote, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi za zavretými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ 20Keď to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. 21Ježiš im znova povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, tak ja posielam vás.“ 22A keď to povedal, dýchol na nich a povedal im: „Prijmite Ducha Svätého. 23Tým, ktorým odpustíte hriechy, budú im odpustené, tým, ktorým zadržíte, budú zadržané.“